Kancelária, o ktorej píšeme, sídli na piatom poschodí budovy v Ružinove. Sedeli sme tam od pondelka do piatka v rámci redakčného experimentu. Vďaka jej obyvateľom — IT tímu mladšej slovenskej firmy — sme mali možnosť pozorovať, ako sa mení dýchanie pri rôznych typoch úloh.
Lekárska časť tohto materiálu nepatrí redakcii. Hovorili sme s tromi slovenskými fyzioterapeutmi a citujeme ich. Ostatné je pozorovanie a rozhovor s ľuďmi, ktorí v openspace pracujú každý deň.
Plytký dych ako mestský zvyk
Najčastejším motívom, ktorý sa v openspace opakuje, je krátky horný dych. Hrudník sa zdvíha minimálne, ramená sú napnuté, brucho takmer nepohnuté. Fyzioterapeutka Mária Páleníková, s ktorou sme po týždni prešli naše poznámky, hovorí, že ide o telesnú reakciu na pocit „vždy pripravený".
Telo, ktoré sa pripravuje, dýcha krátko. Hrudník drží svalstvo, ktoré bráni mechanickému pohybu. Z dlhodobého hľadiska táto stratégia stojí energiu — a popoludňajšia rozladenosť nie je nič iné než dôsledok mnohohodinového plytkého dýchania.
Ranný protokol bez protokolu
Naše pozorovania ukazujú jednu vec: dych sa najľahšie vráti do hlbšieho rytmu, ak ho nepríkazujeme. Pomáha tichá chvíľa pri otvorení okna, krátka prechádzka chodbou, výdych pred odpovedaním na prvý mail. Stačí, aby si telo na chvíľu spomenulo, že má brucho.
Najťažšie nie je dýchať pomaly. Najťažšie je všimnúť si, že nedýcham.Eva, programátorka, Ružinov
Tri rozhovory s fyzioterapeutmi
Mária Páleníková (Bratislava) pripomína: „Plytký dych nie je porucha. Je to reakcia. Otázka znie, koľko hodín denne má trvať." Peter Slamka (Žilina) zdôrazňuje: „Nemusíte robiť žiadne cvičenie. Stačí si všímať, kedy ste zadržali dych — a jednoducho ho pustiť." Zuzana Hlavatá (Košice) hovorí o večeroch: „Dych sa nevracia hneď. Po náročnom dni potrebuje desať, dvadsať minút, kým si spomenie na svoje pomalé tempo."
Čo robí mesto
Stredoeurópske mestá majú svoje vlastné rytmy. Bratislava ráno hučí prílevom dochádzajúcich, popoludní mocou trolejbusov, večer reštauračnými chodbami v Starom Meste. Dych človeka, ktorý mestom prejde, sa prispôsobuje. Práve preto sú malé úniky — park, nábrežie, dvor pri katedrále — pre dýchanie tak nesamozrejmé.
Ako prebudiť pomalý dych v openspace
Bez návodov a bez čísel: keď otvoríte mail, urobte jeden výdych dlhší než nádych. To je všetko. Po hodine si všimnite, či ste si na to spomenuli. Ak nie, telo má svoju cestu — pomôžete mu pri ďalšej káve alebo pri ceste k automatu. Pomalý dych nie je technika. Je to pozornosť.
Záver: pozorovanie pred technikou
Telo nepotrebuje viac cvičenia, ale viac pozornosti. To je hlavný motív, s ktorým z týždňa odchádzame. Pri písaní tejto reportáže sme niekoľkokrát zachytili samých seba, ako sme zadržali dych nad obrazovkou. Pomalý výdych vrátil odsek, ktorý sa nedaril. Možno je to len pocit. Možno je to viac.
Disclaimer k tomuto materiálu: Pozorovanie nenahrádza odborné vyšetrenie. Pri dlhodobej dýchavičnosti alebo pocite tlaku v hrudi sa obráťte na svojho lekára.